Aký chmeľ využívame pri našich pivách v Maravare?
Chmeľ Ekuanot Ak ste presvedčení, že ste podobný názov chmeľu už počuli, nemýlite sa. Dokonca ide o ten istý. ...
Podpivník je funkčný predmet, ktorý sa využíva na položenie nápojov na daný povrch. Slúži ako ochrana povrchu stolov či akýchkoľvek iných povrchov, na ktoré môžu používatelia nápojov odložiť svoje nápoje. Môžete ich ale využiť aj na iné veci. Niektoré totiž umožňujú položiť ich na vrchnú časť nápojov, aby ste naznačili, že nápoj ešte nie je hotový, alebo aby ste zabránili akejkoľvek ich kontaminácie, zvyčajne hmyzom. Môžu tiež zabrániť prepáleniu stola horúcimi nápojmi.
Najčastejšie si môžete všimnúť podpivník v baroch, kde bývajú rozložené po povrchu stola alebo sú tam pripravené na svoje účely v určitom stojane. Tieto podložky na nápoje bývajú zvyčajne vyrobené z papiera, ktorý pomáha absorbovať kondenzovanú vodu po stranách pohára, niekedy sa stane zápisníkom. Veď nie jeden slávny text pesničky sa z hlavy jej pôvodcu okamžite ocitol na podpivníku, a až neskôr na papieri. Vraj je to pravda aj pri megahite „Čerešne“…
V súčasnosti podpivník slúži aj ako reklama na konkrétnu značku alkoholu, hlavne piva. Ide o skvelú propagáciu akéhokoľvek nápoja, ktorý sa nachádza v samotnom pohári alebo sa podáva v podniku. Nápojové tácky si ale nezamieňajte s barovými podložkami, ktoré sú zvyčajne vyrobené z gumy alebo iného absorpčného materiálu a majú často obdĺžnikovitý tvar (stretneme sa s nimi hlavne v Británii). Aj keď slúžia na podobné účely, nezaraďujeme ich medzi podpivníky.
Podpivník sa väčšinou vyrába z lepenky s vysokou gramážou, no môžu pochádzať aj z niekoľkých vrstiev rôzneho papiera. Stretávame sa však aj s tými z dreva, mastenca, kovu alebo siliónových materiálov. Základné vlastnosti musia byť ale rovnaké, teda nasiakavosť vody, oter za mokra a potlačiteľnosť.
Pomerne nedávno sa vo svete začali stavať trendom sklenené tácky s prázdnymi rámami. Zákazníci majú možnosť si podpivník prispôsobiť, dať na nich svoje jedinečné obrázky či dizajny. Aby však výrobcovia mohli zacieliť aj na tú najmenšiu prevádzku, rapídne sa zmenili výrobné procesy, čo umožňuje ich objednanie aj v malom množstve. Táto úprava viedla k rozšíreniu dosahu podpivníkov. Jednotlivci sa už môžu rozhodnúť, či si nechajú vytvoriť a vytlačiť pivné tácky na mieru, alebo zvolia univerzálne dizajny či logá rôznych značiek. To otvára dvere aj k netradičnému využitiu napríklad na svadbách či pre politické strany a ich kampane.
Väčšina podpivníkov je recyklovateľných, no existujú aj tie na jedno použitie. Agentúra pre ochranu životného prostredia v USA uvádza tieto výhody ich recyklácie:
Dnešný podpivník pochádza zo všetkých druhov materiálov, disponuje rôznymi veľkosťami a tvarmi. Táto flexibilita z nich robí perfektné možnosti napríklad vo forme darov, hlavne pre milovníkov remeselného pivovarníctva. Takéto vlastne prispôsobené podpivníky sú vhodné aj domov do minibaru a mať ich pripravené pre hostí. Dokážu dobre ladiť s celkovým dizajnom miestnosti a ak sú navyše vlastnoručne vyrobené napríklad z dreva, ako dizajnový doplnok skryjú do vrecka aj vzácnejšie kúsky nábytku. Uložte ich do dreveného nosiča a návšteve padne sánka.
Ako sme už spomenuli, podpivník je skvelým propagačným prostriedkom pre inzerované pivo, tvrdý alkohol či vlastne akýkoľvek nápoj. Niektorí ho ale využívajú aj pri propagácií športových klubov, podnikov, firiem či špeciálnych podujatí. Podpivníky sú aj obľúbenými zberateľskými predmetmi. Ak patríte medzi týchto fanúšikov, možno ste už počuli o termíne „tegestológia“. Ten pozostáva z latinských slov „teges“ (podložka) a „logos“ (študovať). Termín je definovaný ako záľuba alebo prax v zbieraní pivných tácok, pričom jej odborníci sú známi ako tegestológovia.
Drevený podpivník, ktorého primárnou funkciou je nasať tekutinu z nádoby, v ktorej je umiestnený nápoj, je starší len o niečo viac ako 100 rokov. Rôzne odkvapkávajúce misky z rôznych materiálov sa používali aj v hlbšej minulosti na ochranu pultov a stolov, no myšlienka použiť takýto malý výrobok na báze dreva pochádza z Nemecka z konca 19. storočia. V roku 1892 si Robert Sputh z Drážďan patentoval postup vytvárania toho, čo nazval „Holzfilzdeckeln“ alebo „Holzfilzplatten“, teda doslova drevoplstené obaly alebo dosky. Tie mali mať hranaté alebo oblé tvary so zdobením a nápisom. Pre ich saciu schopnosť sa umiestnili pod pivné nádoby a použili ako „Bieruntersetzern“, teda pivné tácky.
Dnes sa v Nemecku bežne využíva slovo „Deckel“, ktorý v preklade znamená „podnos“, no stretneme sa aj s pojmami „Teller“, „Untersetzer“, „Untersatz“ či „Filz“. Sputh sám produkoval podpivníky pre niekoľko pivovarov, vrátane Dortmunder Union Bauerei, ktoré obvykle obsahovali aj krátke výroky.
Ďalším známym výrobcom bol napríklad Ph.D. Max Nelson, ktorý sa presadil o to, že išlo o lacné, veľmi rozšírené a ľahko vymeniteľné prostriedky reklamy na rôzne produkty (nie len pivo). Od tej doby bolo v Nemecku vyrobených viac ako 100 000 rôznych podpivníkov sponzorovaných pivovarmi, čo je viac ako v akejkoľvek krajine na svete. Niektoré z nich boli vyrobené aj pre zahraničné značky. To bol prípad aj mnohých známych amerických pivovarov ešte pred prohibíciou, ako napríklad Virginia Brewing Company of Roanake alebo Olt Brewing Company z Daytonu, Ohio, ktoré tiež obsahovali rôzne výroky, často aj v nemčine.
Prinajmenšom od polovice 20. storočia plní nemecký podpivník aj ďalšie funkcie: zaznamenáva sa naň počet pív, ktoré si zákazník objednal, tým, že sa naň po každom pive zaznačí čiarka. Niektoré podpivníky bolo dokonca navrhnuté presne pre tento účel. V niektorých častiach Nemecka dodnes znamená umiestnenie tácky na prázdny pohár to, že zákazník si žiada ďalšie pivo. Podpivníky boli neformálne využívané aj ako pohľadnice a disponovali krátkym odkazom a razítkom, ktorý sa následne poslal poštou.
Môžeme ale spomenúť aj ďalšie neformálne využitia, ako kreslenie si na ne, predanie telefónnych čísel alebo zmapovanie trasy strateného turistu. Konstantin Chernenko raz tvrdil, že v 50. rokoch si vo Veľkej Británii odovzdávali tajné informácie písaním ich na podpivníky aj sovietsky agenti. Taký podpivník sa umiestnil pod nohu na stole v krčme, keďže ten nikto nikdy nevybral, veď prečo aj, keď stolu dodával stabilitu… Zistiť presný dátum výroby jednotlivých podpivníkov je mimoriadne náročné. Niektoré však boli potlačené aj dátumom, hlavne ak mali pripomínať rôzne špeciálne akcie.
Od prvých hrubých, štvorcových alebo guľatých monochromatických kúskov sme sa časom preniesli do doby, kedy sa podpivníky stali tenkými, hladkými, viacfarebnými či do rôznych tvarov vyrezávanými umeleckými výtvormi, ktorých precízne štúdium detailov môže poskytnúť približné dátumy výroby. Aj keď boli podpivníky oddávna obľúbené bezplatné suveníry a ľudia si ich odkladali do zošitov alebo ich pripínali na stenu, postupne sa po druhej svetovej vojne začali organizovať aj skutočné zberateľské kluby.
Podľa zberateľských odborníkov bol jedným z prvých takýchto klubov British Beermat Collectors Society z roku 1960. Samotní sládkovia reagovali na priania a záujem zberateľov takmer okamžite a začali vyrábať podpivníky ako zberateľské predmety, vydávali sady, niektoré aj číslovali. Dokonca vznikali aj skladačky pre vytvorenie väčšieho obrázku. Poznáme aj prípady, kedy boli vytlačené ako kupóny alebo hry (piškvorky, hádanky, quiz, krížovky).
Ceny podpivníkov narástli až v posledných rokoch, keď sa začali popularizovať aj rôzne ich predajne, kamenné alebo online či zberateľské miestnosti. Internet tiež umožnil tegestológom zdieľať obrázky svojich súkromných zbierok.
Zaujala vás problematika pivných podpivníkov? Prečítajte si viac pútavých blogov zo sveta piva na webe projektu Maravar sídliaceho v penzióne Mara v Liptovskom Trnovci.
