fbpx
Predstavujeme vám pivné štýly: Údený Rauchbier

Rauchbier (údené pivo) je ležiak nemeckého typu varený s údeným sladom. Mnoho pivárov považuje toto pivo za novinku, no to nie je vôbec pravda. V minulosti bolo totiž samozrejmosťou a pomerne široko rozšírenou lahôdkou. Ešte predtým, ako Daniel Wheeler vynašiel bubnovú pec a navždy zmenil chod histórie pivovarníctva, jediným spôsobom, ako sušiť slad, bol proces priamo nad otvoreným ohňom. Ten zabezpečil, že každé pivo malo akýsi dymový odtieň, ktorý ste pocítili pri každom jeho dúšku. V tej dobe ale išlo o nechcený prvok, ktorého sa snažili zbaviť. Aký to rozdiel…

Konečnú chuť týchto sladov ovplyvňovalo veľmi veľa faktorov, vrátane typu použitého paliva alebo teplote pri jeho sušení. Medzi tri základné palivá sa považovali drevo (to aj samo o sebe môže dodať rôzne chute v závislosti od stromu), uhlie a slama. Za najmenej priaznivé sa považovalo uhlie, ktoré bolo špinavé, dodávalo niektoré menej optimálne chute a hlavne bolo veľmi nákladné. Ľudia si však len tak vždy nemohli vyberať. Voľba paliva závisela aj od toho, v akej oblasti Európy ste sa nachádzali. Zatiaľ čo anglickí pivovarníci využívali drevo aj uhlie, v Nemecku boli závislí len od dreva a uhlia veľa nespotrebovali.

rauchbier údené pivo

Poďme ale viac do minulosti. Pri sušení ohňom bolo nevyhnutné, aby dym z ohňa prenikol do sladu a dodal mu túto dymovú arómu. No musela byť „v norme“. Predpokladá sa, že ohnivé pece existujú už od doby bronzovej (asi 5000 rokov dozadu). To potvrdzujú aj objavy v Ba bedh-Dhra pri Mŕtvom mori (dnešné Jordánsko). Vo vlhkom podnebí, napríklad aj v strednej Európe, bola ohnivá pec často jediným možným spôsobom, ako dostatočne vysušiť obilie. Takéto pece a vyúdené zrná sa našli aj v hrobe keltského náčelníka z doby okolo roku 550 pred Kristom v nemeckom Hochdorfe. Stručne povedané, údený slad a Rauchbier existujú už najmenej 500 rokov a v strednej Európe mali pravdepodobne všetky pivá dymovú príchuť.

Rauchbier z Brambergu

Po tisíce rokov sa technológia výroby piva výrazne nezmenila. Prišla však priemyselná revolúcia v Anglicku a aj pivovarníctvo zažilo rapídne zmeny. Vypichnúť treba jeden konkrétny dátum : 23. júl 1635. Práve v tento deň dostal Sir Nicholas Halse z Cornwallu patent kráľa Karola I. na svoj nový typ pece. Zrazu bolo možné pivo vyrábať bez zadymenia a s akýmkoľvek palivom. Táto nová výrobná metóda bola oveľa efektívnejšia aj z hľadiska výrobných nákladov. Následne boli vydané ďalšie patenty na zdokonalenie pece. Navyše to predstavovalo aj menšie riziko požiarov.

Vráťme sa ale k pánovi Danielovi Wheelerovi. Ten si v roku 1818 patentoval svoj nový vynález s veľavravným popisom „Vylepšená metóda sušenia a prípravy sladu“. A tento krok sa považuje za revolučný v nemeckom pivovarníctve. Áno, až takmer 200 rokov rozdiel medzi Britániou a touto krajinou… Bubnová pec nikdy nevystavovala slad priamo ohňu, čo nie len zväčšilo škálu farieb a chuti sladu, ale aj prispelo k rovnomernejšiemu praženiu, aby sa odstránil pre mnohých nepríjemný údený charakter. Treba však podotknúť, že v Nemecku to skúšal pred Wheelerom aj Georg Sedlmayr z pivovaru Spaten (Mníchov), no nie v tak veľkej miere.

Takto postupne sladovníci v priebehu 19.storočia zavrhli na starý spôsob praženia a postupne skúmali možnosti svetlých sladov. Údené pivá na dlhú dobu upadli do zabudnutia. Našlo sa však jedno franské mesto – Brambrerg. A tu sa starých spôsobov nie a nie vzdať. Miestni pivári prijali dymový charakter sladu za svoj a na ňom aj postavili koncept svojich kúskov. Sušenie drevom bolo niečo, čomu naozaj rozumeli a nevideli dôvod na zmenu. Stali sa tak najstaršími pivovarníkmi kontinuálne vyrábanými Rauchbier. Aj o dvesto rokov neskôr stále nájdeme v Bambergu deväť pivovarov a dva z nich sa stali synonymom tradičného rauchbieru – Christian Merz Bauerei Spezial a Bauerel Schlenkerla. Okrem nich tu ešte v 20. storočí fungovali pivovary Polarbär (zatvorený počas 2. svetovej vojny) a Greifenklau (v 70. rokoch zatvoril sladovňu).

Rauchbier Spezial z Brambergu

Pivovar Bauerei Schlenerla má históriu siahajúcu až do rou 1397. „Schlenkeria“ znamená „malý visiaci“ a odkazuje na prezývku, ktorú dostal majiteľ pivovaru Andreas Graser na konci 19. storočia. Shclenkerla stále spracováva svoj vlastný slad, ktorý vypáli na ohni pomocou bukového dreva alebo pri ich vianočnom double bock dubového dreva. Najznámejším pivom je „Aecht Schlenkerla Rauchbier“, kde „Aecht“ znamená „originál“. Ide o rauchbier v štýle Märzen, o ktorom sme vám už priniesli blog. Medzi ďalšie obľúbené pivá patria Zbrock a jemne zaúdený pšeničný Helles Lager. Ten ale neobsahuje údený slad, len sa do neho prenesú kvasnice Aecht Rauchbier z fermentácie.

Aecht SChlenkerla Rauchbier

Christian Merz Bauerei Spezial je o niečo mladší ako Schlenkerla. Jeho počiatky siahajú do roku 1539. Aj tento pivovar vyrába svoj vlastný slad a ponúka celý rad rauchbier vrátane svojho známeho ležiaka, Märzbier či Weissbier.

Štýlový profil a vlastnosti Rausbier

Farba sa môže pohybovať od svetlo medenej až po tmavo hnedú. Pena by mala byť bohatá, hustá a krémovitá. Jasnosť je vynikajúca. Pri aróme sa rieši najmä dymový profil. Sila môže byť naozaj rozmanitá od úplne nenápadnej až po explóziu. Môže mať dymový, drevitý či dokonca slaninový charakter. Slad má bohatý, toastový alebo sladovo sladký profil. Či viac vyniká dymovosť alebo slad, to už je individuálne. Chmeľová aróma chýba alebo je len veľmi nízka. V ústach cítite stredné telo s hladkosťou dobrého ležiaka, to všetko v spojení s miernym až trochu silnejším sýtením. Vysoká trpkosť je pri rauchbier nevhodná. Podobne ako vôňa, aj chuť prinesie profil dymu a sladu v určitej rovnováhe. Tá sa však môže značne líšiť, no jedna zložka by mala vždy dopĺňať druhú. Prítomné by malo byť mierne pražené sladové bohatstvo märzenu. Dymový charakkter môže na vyšších úrovniach nadobudnúť tón podobný slanine alebo šunke. Všetko je v poriadku, ak nepocítime mastnú chuť. Slad však môže vytvoriť až sladkú chuť, no záver by mal byť polosuchý až suchý. Slabá chmeľová chuť prináša nízke bylinkové, kvetinové alebo korenisté tóny.

Rauchbier a jedlo

Možno by ste si povedali, že jediné, čo sa hodí k rauchbier, je údené mäso. To sa ale až tak nehodí. Skôr sa odporúčajú grilované pochúťky. Grilované mäso obsahuje určité údené prvky, no nie až do takej miery, aby sa bili s dymovým profilom piva. K týmto nemeckým štýlom sú skvelé kamarátky klobásky, no aj ryba, kuracie mäso, bravčové rebrá a steak. A čo tak burger s Portobello hubami a slaninou? Kľudne na gril hoďte brokolicu alebo špargľu a silnejšie mäso s pivom dostane ideálnu kombináciu.

V rámci syrov zvoľte tie s výraznou chuťou a možno aj s náznakom dymu. Odporúčame zrelší Cheddar, údenú aj neúdenú Goudu alebo Monterey Jack. Rauchbier sa hodí aj k sladkému, napríklad ku koláčom alebo perníkovým sušienkam.

Najlepšie rauchbier a iné zaúdené pivá

Smoke

Pivovar: Surly Brewing

Štýl: Baltic Porter

Smoke Surly Rauchbier

Tento ohnivý baltický porter používa tradičné údené slady z nemeckého Brambergu, teda pravého domova rauchbier, spolu s ležiakovymi kvasnicami a studeným kvasením. V súlade s metódami z 18. storočia a zrení piva v dubových sudoch, dostanete pivo s bohatou chuťou kakaa a slaniny.

Stone Smoked Porter

Pivovar: Stone Brewing

Štýl: American Porter

Zatiaľ čo dymové pivá nikdy úplne nevyšli z módy, ich opätovné uvedenie na scénu remeselných pivovarov je z veľkej časti zásluha americkej pivnej kultúry a ich citu pre inovácie. Jedným z najznámejších štýlov, pri ktorých sa využíva dym, je silný zámorský porter. Tento konkrétne navyše poníka aj čokoládovú príchuť, no s údeným nádychom. Dymovosť pochádza z malého percenta sladu, ktorý bol údený na rašeline. Končí so spomínanými tónmi čokolády a vytvára všeobecne plnú chuť a hrejivý dojem, ktorý je v rozpore s relatívne vysokou silou 5,9% alkoholu.

Rauchbier Marzen

Pivovar: Aecht Schlenkerla

Štýl: nemecký Rauchbier

Keď bola spoločnosť Schlenkerla v roku 1405 založená, dymové pivá neboli ničím výnimočným. Prešli však storočia, kým bola zavedená technológia, ktorá dokázala pražiť a sušiť slad bez pridania dymovej arómy. Zatiaľ čo väčšina svetových pivovarov skočila do rozbehnutého vlaku po bezdymovom pive, Schlenkerla sa držala svojich metód a silných zbraní. Dodnes využíva jačmeň údený bukovým drevom, aby pokračovala v chrlení rady významne dymových pív. Tento Märzen vám pri privoňaní pripomenie táborák z detstva. Prináša ľahké a vyvážené tóny klasického Märzenu či ležiakov z Oktoberfestu (Oktoberfestbier). Dym z bukového dreva dodáva každému párovaniu s grilovaným mäsom okamžité chuťové potešenie. Preto patrí medzi najlepšie potravinárske pivá na svete.

Professor Fritz Briem Grodziskie

Pivovar: Jack´s Abby

Štýl: Grodziskie

Nízkoalkoholickké nemecké pšeničné pivá ako Berlinner weisse a gose zaznamenali v posledných rokoch veľký nárast v popularite a postarali sa aj o oživenie remeselných pivovarov. Dnes vám ale predstavujeme ich poľský ekvivalent, grodziskie. Ten sa od nich odlišuje práve použitím údených sladov, ktoré vytvárajú zaujímavé, vysoko kvantifikovateľné svetlé pivo, ktoré určite neoznačujme za klasicé „svetlé pivo“. Bohužiaľ, momentálne je ho v Európe len veľmi ťažko nájsť…

Zaujal vás tento článok? Prečítajte si viac blogov na webe projektu Maravar sídliaceho v Penzióne Mara v Liptovskom Trnovci.

Ostatné články