Záhadná príťažlivosť tmavého piva otvára dvere uspokojujúcej a chuťovo lahodnej pochúťke. To neplatí len pre znalých pivárov, tmavé pivo si obľúbili aj občasní milovníci tohto nápoja. Vďaka širokej škále chutí zmiešanými v tmavom pive, ako napríklad čokoláda, orechy či káva, je vysoko pravdepodobné, že objavíte úplne nové chuťové zážitky, ktoré pre vás možno doteraz boli tak trochu v úzadí.
Vo všeobecnosti platí, že tmavé pivá pokrývajú širokú škálu a definície „tmavého“, keďže siahajú od známych ebenových stoutov, ako napríklad Guiness, až po Schwarzbier a dokonca varianty s jantárovými odtieňmi, ako napríklad známy nemecký Dunkles. Obecne sú tmavé pivá známe ako sýtejšie, plnšie varianty nápoja v porovnaní so svetlými kúskami, ktoré sú známe skôr tým, že lepšie uhasia smäd.
Tmavá farba pochádza z procesu varenia piva a pre tých, ktorí v tomto smere majú určité predsudky, máme dobrú správu. Ide o 100% prírodný pôvod bez akýchkoľvek prísad nutných pre dosiahnutie rôznych odtieňov. Pražené slady dokonale kombinujú cukry, aminokyseliny a zrná dohromady, aby dosiahli tmavé, bohaté farby. Pivá, ktoré majú tmavšiu a hlbšiu farbu, musia obvykle prejsť dlhším pražením, podobne ako pri zrnách kávy. Disponujú aj dlhším procesom varenia resp. zretia v sudoch, čo konečnému produktu dodáva jemné príchute. Spomenúť môžeme karamel, kávu či čokoládu.
Vzhľadom k tomu. Že tmavé pivo disponuje omnoho vyšším kalorickým pomerom v porovnaní s inými druhmi alkoholických nápojov, ide o ideálnu voľbu, ktorú si vychutnáte v chladnejších obdobiach, kedy si telo pýta niečo výdatnejšie a sýtejšie, aby sa udržala jeho energetická hladina. Telo totiž viac spaľuje kalórie, aby bojovalo s podchladením.
Dlhé roky medzi odborníkmi prebieha debata, či je pivo nášmu zdraviu naozaj tak prospešné. Niektoré štúdie preukazujú, že tmavé pivo by malo byť ešte zdravšie ako tie jeho ľahšie druhy. Jednou z hlavných zdravotných výhod, je dosiahnutie dennej kvóty železa, čo by malo byť pozitívne hlavne pre osoby trpiace anémiou. Tím vedcov z University of Valladolid v Španielsko analyzoval desiatky značiek piva z celého sveta. Výsledky preukázali, že čierne pivo obsahuje dvojnásobok železa oproti svetlému. Spôsobené by to malo byť odlišným výrobným postupom. Môžu za to chmeľové a sladové extrakty využité pri výrobe. Takisto disponuje množstvom antioxidantov, ktoré môžu telu pomôcť bojovať s poškodením buniek voľnými radikálmi. Ide najmä o flavonoidy.
Nebojte sa ani prílišného priberania. Znie to síce divne, no pivo obsahuje menej kalórií ako väčšina iných nápojov. Jeho energetická hodnota závisí od stupňovitosti. Klasické tmavé pivo z našich končím má okolo 30 kalórií, teda 140 KJ na 100 ml. Napríklad také kolové nápoje disponujú až 43 kcal (180 KJ), destiláty 220 kcal (920 KJ), biele víno cca 96 kcal a džúsy 45 kcal (190 KJ).
Spomenúť by sme mali aj blahodárny vplyv na pružnosť ciev či krvný obeh, tým pádom celkovo aj na činnosť srdca. Treba ho však konzumovať v rozumnom množstve. Môže znížiť riziko mŕtvice či infarktu. Za to vďačí aj spomenutým antioxidantom. Dobrý účinok má aj na zrak. Tu úradujú flavonoidy, ktoré chránia mitochondrie v očných bunkách. Pitím tmavého piva sa môžete teda vyvarovať aj degeneratívnym očným ochoreniam, hlave šedému zákalu.
To, že je chutné, je napísané namieste. Tmavé pivo má tendenciu prinášať rôzne sladové, sladké či bohaté chute. Zemitú chuť tmavého piva si budete môcť vychutnať bez ohľadu na to, akú značku vyskúšate. Pretrvávajúce chute sa môžu ale líšiť, teda od sladových a sladkých až po hlboké a bohaté. Medzi najčastejšie príchute, ktoré môžeme zdôrazniť pri pití tohto piva, sú fondán, karamel, smotana, čokoláda či dokonca chuť kávy. Tmavé remeselné pivá ponúkajú ešte širšiu škálu príchutí, od vanilkovej kávy cez čerešňové stouty až po sezónne príchute, ako sú zázvor, pikantná paprika alebo dyňa.
Popularita tmavých pív špecifická pre jednotlivé krajiny je jasná a rozmanitá. My sme sa dnes sústredili na skôr podceňované značky, ktoré však disponujú mnohými medzinárodnými oceneniami.
Vzhľadom k tomu, že tmavé pivo má tendenciu poskytovať sladkosť aj bohatosť, existuje niekoľko kombinácií s potravinami, ktoré spolu výborne fungujú. Akékoľvek bravčové jedlo alebo steak určite kľudne týmto pivom zapite, majú sa radi. Jeho bohatá sladkosť sa hodí k zrejúcim syrom. Párovanie s pivom má za úlohu vyzdvihnúť rôzne chute tým najkomplexnejším spôsobom.
Keď zmiešame tmavé pivo so slaným alebo orechovým syrom, karamelová sladkosť nápoja a tóny kakaa dokonale kontrastujú a vytvárajú skvelé chuťové vnemy. Pri párovaní bravčových jedál alebo steakov (aj s omáčkami a marinádami) je dôležitá ľahká karamelová sladkosť piva, ktorá zvýrazní ostrejšie chute mäsa.
Toto pivo je už dnes neoddeliteľnou súčasťou írskeho životného štýlu, aj s ich útulnými krčmičkami a temperamentnou živou hudbou. A že sú miestni na toto pivo naozaj hrdí, o tom sa nemusíme ani baviť. Sláva Guinnessu sa dostala aj za hranice ostrova, no najviac si ho vychutnáte práve na tých britských.
Všetko to má na svedomí Arthur Guinness, syn írskeho farmára, ktorý po smrti svojho otca úspešne dedil. Keďže mal Arthur dušu obchodníka, hneď dedičstvo investoval. Pri Dubline kúpil pivovar a postupne svoje podnikanie rozširoval. Už vo veku 34 rokov si prenajal pivovar v nie veľmi dobrom stave v centre Dublinu v oblasti St James Gate, a to dokonca na 9000 rokov. Po oprave sa pustil do výroby piva, no nebolo to všetko od začiatku také jednoduché. V tomto meste totiž bojoval s veľkou konkurenciou, no on vsadil na kvalitu a poctivosť. Najprv ale varil klasické vrchne kvasené pivá ALE, no po experimentovaní dospel k zaujímavým porterom. Pri nich využíval pri výrobe pražený jačmeň. Tak nejako vznikol aj ikonický stout.
Po smrti Arthura pivovar naďalej expandoval, to sa bavíme o prvej polovici 19. storočia. Po výrobe po celom Írsku sa začal vyvážať do iných kútov Európy či dokonca USA, Karibiku či Afriky. Už vtedy bol vlajkovou loďou pivovaru klasický tmavý stout. Dnes sa vyrába v približne 50-tke krajín, a denne sa vypije približne 10 miliónov pohárov. Keďže pôvodné priestory v centre Dublinu už ani náhodou nestačia, výroba sa presunula inde a v centre je už len múzeum.
Guinness disponuje štyrmi základnými surovinami. Najdôležitejšia je voda, na ktorej kvalitu a čistotu sa kladie veľký dôraz. Využíva sa voda z prameňov vo Wicklow Mountains. Spomenúť ale musíme aj pražený jačmeň, ktorý Guinnessu dodáva silnú sladkastú chuť a charakteristickú tmavú farbu. Horkosť dodáva chmeľ, v minulosti plnil aj úlohy konzervantov. Cukor v jačmeni sa premení fermentáciou na alkohol pomocou pivovarských kvasníc. Dodnes sa pri výrobe využívajú identické kmene, ako tomu bolo ešte za čias Arthura Guinnessa.
Vo všeobecnosti sa hovorí, že ide o dosť kalorické tmavé pivo. Môže za to aj pena, ktorá vyzerá ako našľahaná pena. Ale nie je to pravda. Pinta tohto piva disponuje len cca 198 kalóriami, čo je menej ako u väčšiny konkurencie. Bežne obsahuje 4,2 % alkoholu, čo je tiež o čosi menej ako u iných pív.
Guinness by sa mal ochutnávať tak, že pohár držíme proti svetli a tým pádom spozorujeme rubínovo červenú farbu. Po privoňaní cítime karamelové tóny praženého jačmeňa. Chyťte pohár a napite sa v pomere polovica peny a polovica nápoja. Ak sa napijete len peny, asi vám to nebude tak chutiť, predsa len je dosť horká. Spolu sa to krásne zlúči. Guinness je skvelý aj na varenie, existuje množstvo receptov v sladkej aj slanej kuchyni.
Zaujala vás problematika jednotlivých pivných štýlov? Navštívte web pivných kúpeľov Maravar sídliacich v Penzióne Mara v Liptovskom Trnovci a v sekcii blog nájdete ďalšie zaujímavé články na túto tému.