Skúsenejšiemu pivárovi pojem Weizen určite nie je neznáme. Práve toto bavorské pivo je najznámejším z tých pšeničných. Ako sa rodil jeho príbeh a v čom tkvie jeho výnimočnosť?

Pšeničné pivá sa tešia mimoriadnej popularite aj v našich končinách. V minulosti dokonca prekonávali aj typické ležiaky, ktoré ich ale postupne na trhu akosi vytlačili do úzadia. Treba však dodať, že hlavne rôzne rodinné či iné minipivovary radi navaria svojim zákazníkom práve tento druh piva. Najznámejším pšeničným pivom je bez debát bavorský Weizen. Jeho modernú históriu môžeme zaradiť do roku 1872, kedy ho začali variť v pivovare tohto nemeckého regiónu Shneider. Pivári sa zhodujú, že ich Schneider Weisse Original označujeme za prototyp štýlu a s najväčšou pravdepodobnosťou je stále varený podľa pôvodnej receptúry.

Poďme sa teraz pozrieť na samotnú výrobu piva Weizen. Podľa preslávených bavorských tradícií by mal obsahovať aspoň 50 percent pšeničného sladu. Zbytok často tvorí svetlý plzenský slad. Najtradičnejšie je využitie dekočného rmutovania. V posledných rokoch siahajú sládkovia aj po infúzii. Mimoriadne dôležité sú pre Weizen kvasinky. Tie dokážu navodiť špeciálnu arómu, v ktorej môžete zachytiť napríklad banán. Typické je aj nízke chmelenie a dozrievanie vo fľašiach. Možno aj kvôli týmto vlastnostiam má veľa priaznivcov aj pri nežnejšom pohlaví.  Klasický nemecký Weizen, ktorý sa v tejto krajine nazýva Weizenbier, sa pohybuje medzi 11 až 14-timi stupňami a obsah alkoholu medzi 5 až 6 percentami. Môžeme sa však stretnúť aj so špeciálnymi „silákmi“ s 20 percentami…

Vráťme sa ale k úplným počiatkom piva Weizen. Pšeničné pivá ľudia vyrábali už pred tisíckami rokov v Egypte či Babylone. V Európe sa stali bežnými až ku koncu stredoveku, kedy sa pri výrobe začali využívať všetky druhy obilia vrátane pšenice. Do 16. storočia tento druh Európania takmer nepoznali. Za európskeho priekopníka môžeme nazvať baróna von Degenberga, ktorému bolo v roku 1548 udelené privilégium varenia pšeničného piva severne od Dunaja. V iných častiach Bavorska bolo v tom čase ešte zakázané. Dôvody boli dva. Prvý, svojim spôsobom ľudský a pochopiteľný, zabezpečiť čo najviac pšenice pre obyvateľstvo a ich stravovanie. Pravdepodobne však zavážili spoločenské rozpory, keďže bavorský vojvoda Wilhelm IV. patril medzi odporcov rodu Degenbergovcov, ktorých najvyššia vrstva brala za veľmi kontroverznú rodinu.

Aby mohol von Degenberg vôbec variť tohto pôvodcu piva Weizen, musel ročne platiť obrovskú sumu peňazí. Výroba pšeničného piva bola v Bavorsku v 16. storočí viac menej zakázaná, čo však pivovarníci často obchádzali. Táto rodina si však vďaka svojmu bohatstvu ako jedna z mála mohla dovoliť predražené privilégia, čo z nich vlastne robilo jediných legálnych výrobcov pšeničného bavorského zlatého moku. Prišiel však rok 1602 a vymretie mužskej línie Degenbergovcov. Privilégium sa tak prenieslo bavorskému vojvodovi Maximiliánovi I. Ten prevzal pšeničné pivovary a založil aj svoje. Prvým takým bol v roku 1607 v Kelheime.

A tu prišiel zlom. Na rozdiel od svojho starého otca už nesúhlasil s tým, že pšenica by sa mala využívať hlavne na výrobu jedla pre obyvateľstvo. Dovolil si teda vybudovať veľký „Weizen monopol“, čo prinieslo samotnému Bavorsku obrovské príjmy. V týchto rokoch totiž tvoril podiel zo zisku veľkú časť zdrojov príjmu. Weizenbier sa postupne začalo šíriť aj do iných nemeckých republík. Od roku 1643 sa varilo v slobodnom cisárskom meste Norimberg. Príjmy z pivovarov čoraz viac smerovali priamo do súkromných pokladníc panovníkov. Od pivovarníkov sa dokonca vyžadovalo, aby podávali len Weizen, inak im zrušia licenciu. Pšeničné pivá podliehali osobitným daniam, regulované boli aj ceny. Vďaka týmto zárobkom sa dokonca podarilo Maximiliánovi I. vyriešiť obrovské podlžnosti Bavorska a vyrovnať štátny rozpočet.

V 18. storočí začal trhový podiel piva Weizen rapídne klesať. Všetko to dospelo až do zrušenia bavorského monopolu 6. augusta 1798. V tom čase ostali funkčné už len pivovary variace pšeničné pivo v mestách Weilheim, Vilshofen, Traunstein, Regen, Kelheim, Gafenau a Cham. Právo na varenie sa ponúklo širokej verejnosti v Bavorsku, ktorá už nemusela platiť prehnané ročné poplatky. Výnimkou bol len mníchovský pivovar Hofbräuhaus, ktorý ostal v rukách štátu. V ňom bol posledný Weizen uvarený v roku 1871.

V dnešnej dobe nájdeme Weizen v pivárňach takmer každej krajiny sveta. Výnimočne sa vám naskytne možnosť ochutnať aj jeho nealkoholickú verziu, ktorá však u nás nie je veľmi rozšírená. Populárnejšie sú ale miešané nápoje s týmto pšeničným pivom. Spomenúť môžeme Russ –  Weizenradler (mieša sa s limonádou),  Colawrizen – Neger (s kolou) Weizen s pridaným ovocím ako napríklad Bananenweizen (s banánovým nektárom
alebo Kirschweizen (s višňovou štavou) či GaAs (s kolou a čerešňovým likérom).

Najlepšie pivá Weizen na svete

Weihenstephaner Hefeweissbier (Freising, Bavorsko, Nemecko) – 5,4%

Toto zlatožlté pšeničné pivo disponuje jemne pórovitou bielou penou, vôňou klinčekov a výnimočne sviežou chuťou po banánoch. Po napití pocítite plnú chuť s jemným drožďovým záverom. Hodí sa najmä k rybám, morským plodom, koreneným syrom a hlavne k tradičnej bavorskej teľacej klobáske. Varí sa podľa storočnej tradície na kopci Weihenstephan.

Side Launch Wheat (Collingwood, Ontario, Kanada) – 5,3%

Toto pivo sa hrdí prirovnaním k pôvodným Weizen, s čím súhlasia aj najväčší odborníci či porotcovia na každoročných výstavách a súťažiach po celom svete. Podáva sa nefiltrované s prírodnými kvasnicami. V minulosti ste si ho mohli kúpiť pod názvom Denison´s Weissbeer.

Ayinger Bräuweisse (Aying, Bavorsko, Nemecko) – 5,1%

Špeciálne kvasinky využívané pri varení dodávajú nápoju výraznú vôňu banánov a zakalenú farbu. Na prvý dojem vás prekvapí výrazné plné telo, no neskôr pocítite aj jemnú iskru s ovocnou chuťou. Pri Ayinger Bräuweisse sa oceňuje typická ľahká chuť pšeničného piva, pri ktorej vás nevyruší zbytočná horkosť. Vyrába sa so 11,8 stupňami.

New Glaurus Bubbler (New Glaurus, Wisconsin, USA) – 4,0%

Ak sa niekedy dostanete k tomuto kúsku, budete mať možnosť ochutnať skutočný Weizen experiment. Vyrába sa kombináciou miestnej pšenice z Wisconsinu a európskym plzenským sladom. Jeho výnimočnosť je v tom, že ide o šumivé pivo, ktoré je 100 % prírodne sýtené. Pri nízkom obsahu alkoholu len 4% vás možno ešte prekvapí mimoriadne zakalenie.

Andechser Weissbier Hell (Andechs, Bavorsko, Nemecko) – 5,5%

Tento Weizen je v Bavorsku mimoriadne obľúbený najmä počas leta, kedy nesmie chýbať na každej poriadnej zábave v rukách mladých ale aj starších pivárov. Prvá fľaška Andechsera bola naplnená 19. marca 1993, no odvtedy sa výrobné linky nezastavia. Očarí vás svetlá medová farba či jemná príchuť droždia. Pena je jemne pórovitá no správne krémová. Pivovarníci radia pri ochutnávke dva pokusy. Pri prvom sa dostanú do popredia výrazné ovocné arómy ako banán či melón, pri druhej pocítite jemné klinčeky. Ide o veľmi pikantný osviežujúci nápoj s mäkkým telom. Všetko to uzavrie jemne vyvážená súhra ľahko sladkého medu a jemná kyslosť s podtónom horkosti, ktorá však rýchlo ustupuje do harmonickej chuti.

Pivo Weizen nájdete aj v našom Penzióne Mara a vychutnať si ho môžete aj počas Pivného Wellnessu v rámci tejto prevádzky. Aký máte vzťah k tomuto bavorskému klenotu? Vyjadriť sa môžete v diskusii pod článkom alebo na našom Facebooku. Viac zaujímavých článkov o pivných štýloch nájdete medzi našimi blogmi.