IPA je veľmi podobná vrchne kvaseným typom Pale Ale, no jej varenie je postavené na troch špecifikách. Ide o vyššie množstvo alkoholu vďaka vyššiemu extraktu, výraznejšiu horkosť a dry hopping metódu, ktorou sa pivo dochmeľuje. V tomto prípade ide o pridávanie chmeľu po fermentácii. Toto všetko dodáva India Pale Ale špecifický charakter. Nájdeme v nej množstvo arómy či ovocné a trávnaté vône. Po ochutnaní vám v ústach doslova exploduje horká chuť. Medzi pivármi sa oceňujú jej kontrasty vysokého alkoholu, vôní a horkosti. Prvýkrát sa s týmto termínom stretávame v reklame New South Wales Advertiser či Sydney Gazette v Austrálii ešte v roku 1829. IPA ale niesla aj názvy „Vývozná pale india ale“, „pale India Ale“ či „Pale Ale varený pre Indiu“.
Nachádzame sa v 18. storočí a na trh s pivom prichádza veľmi zaujímavá novinka. Prvé pivá podobné dnešným IPA sa totiž dosť jasne líšili oproti konkurencii svojou jemne chmelenou chuťou. Práve toto ich odlišovalo aj od neskorších pív typu pale ale. Podstatou varenia bol slad, ktorý sa netradične práve v polovici tohto storočia začal sušiť pomocou kokosového ohňa. Táto metóda zabránila jačmeňu vystaviť sa vo vysokej miere dymu pri sladovacom procese (čo platí aj o pražení). Preto mohol vzniknúť nápoj svetlejšej farby. Medzi majetnejšou vrstvou bol obľúbený hlavne „October beer“, ktorá si ho pripravovala aj doma. Na jeho vychutnanie si však smotánka musela počkať, keďže tu bola nutnosť dvojročného dozretia.
Tá „India“ nie je v skratke IPA vôbec náhodou. Medzi prvých exportérov piva do tejto krajiny bol britský pivovar Bow Brewery, ktorý sídlil medzi Essex a Middlesexx. India bola totiž kolóniou Britského kráľovstva. Na konci 18. storočia patrili pivá tohto pivovaru medzi mimoriadne obľúbené medzi obchodníkmi Britskej Východoindickej spoločnosti. Vyhovovala im lokalita firmy a svoju úlohu zohral aj štedrý úver na 18 mesiacov, ktorý majiteľ Bow Brewery Hodgson poskytol obchodníkom. Medzi Hodgsonové pivá patrila aj pôvodná IPA October beer. A prečo sa dostali na lode v takom veľkom množstve? Odpoveď je jednoduchá. Ako jedny z mála vydržali tak dlhé cesty, dokonca im to prospievalo. Takto nebol problém nimi zásobovať aj Britov v Indii. Zmena prišla až na začiatku 19. storočia, kedy zdedil pivovar Hodgsonov syn. Ten si svojou politikou znepriatelil britskú vrchnosť, preto zacielil na ruský trh.
Britská Východoindická spoločnosť samozrejme bez piva ostať nemohla, veď IPA bola každodennou súčasťou námorníkov a mimoriadne dôležitým vývozným artiklom. Preto sa obrátila na pivovar Allsopp, ktorý pre ňu začal variť pivo pripomínajúce to od Hodgsona. Išlo opäť o vrchne kvasený a silne chmelený nápoj. Podobne začali konať aj ostatné burtonské pivovary (napríklad Salt či Bass), ktoré sa tak snažili zaplátať dieru na trhu, ktorú spôsobil vývoz do Ruska. Práve oni sa stali favoritom v Indii, keďže burtonská voda mala oveľa lepšie vlastnosti na varenie piva. Stále však môžeme tvrdiť, že práve October Beer mal najväčší vplyv na popularizáciu pív štýlu India pale ale.
V tomto období sa pivá štýlu IPA ešte tak výrazne nevyznačovali vyšším množstvom alkoholu oproti iným druhom, ako je tomu dnes. Preto by sme ich v 18. či 19. storočí nezaraďovali medzi silne vrchne kvasené pivá. Rozdiel bol ale v ich dôslednom kvasení väčšej časti mladiny, čím si zachovali len málo zvyškového cukru. To im dodalo silnú chmeľovú chuť. To je dôvod spochybniť tvrdenia, že IPA bola od svojich počiatkov oveľa silnejšie pivo. V rôznych článkoch sa dočítate aj informáciu, že Hodgson navaril svoje piva cielene tak, aby vydržali dlhú cestu cez oceány. V tomto prípade však išlo skôr o chuťové vlastnosti piva a na túto obchodnú stránku sprvu vôbec nemyslel.
Najväčší rozmach vrchne kvasených pív v Anglicku nastal okolo roku 1840, kedy už bolo známe aj medzi konzumentmi pod názvom India pale ale. Dokonca išlo o tak žiadaný tovar, že množstvo aj tradičných pivovarov zmenilo spôsoby svojho varenia na tento. Kvôli politickým a spoločenským dôvodom niektoré z nich vynechávali v názve „India“, preto sa množstvo navarenej IPA len ťažko odhaduje. Veľmi podobné pivá začali variť na konci 19. storočia aj kanadské, americké či austrálske pivovary.
Ak by sme chceli predstaviť pivo IPA v rámci jeho vývoja v posledných rokoch, pôjde o čosi odlišný nápoj ako ten, ktorý sa vo veľkom exportoval do Indie. Tú, ktorú si môžete vychutnať aj dnes, objavujeme vo väčšom až v 80. rokoch minulého storočia. Za jej progresom bol rozmach domácich či remeselných pív. Ide o silnejšie pivo (13 a viac stupňov) s poriadnou horkosťou a silnou chmeľovou arómou. Ničím nezvyčajným nie je ani dry hopping, čiže chmelenie za studena. Dnes evidujeme niekoľko podskupín tohto štýlu.
English IPA je pravdepodobne najbližšie k tej pôvodnej. Ide ale o dosť odlišný druh piva, ako je druhá najznámejšia americká IPA, čo cítime najmä v miernejších arómach a chutiach. Po ochutnaní pocítime stredne silnú arómu, často ovocnú, kvetinovú, korenistú či citrusovú. Objavíte širokú variáciu farieb, no najčastejšie tie svetlé. Chýbať nemôže vysoká horkosť či jemná sladová chuť karamelových či chlebových tónov.
American IPA je najčastejším štýlom, ktorý využívajú remeselné pivovary vo svete. V tomto prípade ide o aromatický nápoj so silnými vôňami, kde slad potláča do úzadia špecifický americký chmeľ. Čo sa týka vôní, objavujeme kvetinové, citrusové či ovocné. Arómu ovplyvňuje aj vrchné kvasenie. V tomto prípade vystupuje na povrch skôr chmeľovosť piva nad sladovosťou. Ide o stredne silné pivo hlavne v rozmedzí štrnástich až osemnástich stupňov. Farby prevládajú svetlé zlatisté, no prechádzajú až do jantárových. Aj tu dominuje horkosť a chmeľová chuťová aróma. Objaviť však môžete naozaj rozličné chute, keďže výrobcovia používajú obrovské množstvo druhov chmeľu. Medzi pivármi je Americká IPA milovaná hlavne pre kombináciu horkosti a osvieženia.
Mimoriadne silným druhom je Imperial či Double IPA. Pripravte sa na množstvo chmeľu, plné telo, výdatnú sladovosť a len jemnú sladkosť. Nie je vhodné pre pivných maratóncov, ktorí do seba dokážu za večer vsúkať aj dvojnásobnú cifru, skôr by ste si ju mali pomaly vychutnávať. Predsa len ide o 19-tku s obsahom alkoholu nad 7,5 percent… O čosi menšie nebezpečenstvo v tomto smere hrozí pri Belgian IPA, ktorá sa radí medzi chuťovo komplexnejšie. Belgické kvasnice jej totiž dodávajú ovocnú a korenistú príchuť, ktorá je tak známa pre pivá z tejto európskej krajiny. Pohodové pitie si užijete pri Session IPA, ktorá je považovaná za slabšie pivko. Nižší obsah alkoholu vám ich umožní vypiť aj viac naraz, čo ju predurčuje na dlhšie posedenia či rôzne párty. Horná hranica alkoholu sa neurčuje v tomto prípade, často však natrafíte na 5 percent.
Veľmi zaujímavým druhom je Rye IPA, čiže ražné pivo. To je však jedna z verzií americkej IPA, kde sa využíva pri varení ražný slad. Medzi menej náročnými pivármi je obľúbený India pale lager, pri ktorého výrobe sa využíva spodné kvasenie. Ale aj tu objavujeme silnú horkosť, vyššie chmelenie (aromatický chmeľ), no ide o ležiak. O niečo sladovejšou verziou je Red IPA, ktorú ľahko spoznáte aj podľa jantárovo hnedej či červenej farbe. Špecifické slady jej dodávajú príchute tmavých ovocí či karamelu, no stále nepotlačia horkosť a chmeľové arómy.
Krížencom medzi belgickými pšeničnými pivami a americkou verziou je White IPA. Vďaka nej objavíte ovocné či korenisté chute, svetlejšie farby a ľahšie telo. Pri varení sa pridáva koriander ale aj pomarančová kôra. Veľmi vyhľadávanou je Black IPA, čiže tmavá varianta India pale ale. Nenechajte sa zmiasť tým „pale“, naozaj ide o tmavé pivo. Stretnúť sa však môžete aj s názvami American black ale alebo Cascadian dark ale. Vychádza z americkej ipy, no samozrejme má čiernu farbu. Oproti klasických porterov či stoutov nachádzame jemné chute, cítiť môžeme aj karamel, kávu či čokoládu. Naopak, absentujú orieškové chute pražených sladov. Aj tu sa bavíme o dobrej pitelnosti oproti vyššie spomenutým tmavým verziám.
IPA patrí medzi pivá, ktoré vám ponúkneme aj v našom pivnom wellnesse a penzióne Mara. Treba poznamenať, že patrí medzi najobľúbenejšie medzi našimi zákazníkmi. Zakúpiť si ju môžete aj načapovanú vo fľašiach, aby ste si ju mohli naplno užiť aj doma či na záhrade. Tak čo, chutila vám? Podeľte sa o svoje postrehy v diskusii pod článkom alebo na našom Facebooku.