Aký chmeľ využívame pri našich pivách v Maravare?
Chmeľ Ekuanot Ak ste presvedčení, že ste podobný názov chmeľu už počuli, nemýlite sa. Dokonca ide o ten istý. ...
Prečo je pivo mníchov tak populárnym po celom svete? Vďačiť za to môže dôvere a silnému presvedčeniu dodržiavať všetky pravidlá. Väčšina komerčných pivovarov je pod veľkým tlakom, aby zarobili čo najviac peňazí a čo najrýchlejšie. To ale nie je v súlade s procesom varenia naozaj kvalitného piva. Kláštory nečelia takému finančnému tlaku, pretože všetko, čo musia robiť, je študovať, modliť sa a variť. Väčšina peňazí, ktoré zarobia na svojich zlatistých mokoch, putuje na charitu alebo do zlepšenia výrobných procesov. Majú všetok čas na svete na to, aby svoje pivá zdokonaľovali a aby tie dostatočne dlho dozrievali. Len takto dokonale vynikne ich chuť a čistota bude neprekonateľná. My sme pre vás vybrali 10 ozajstných klenotov, o ktoré sa starajú muži v plátenných háboch.
Začiatkom roka 2021 odišiel posledný mních z pivovaru Achel do dôchodku, čo tiež znamenalo, že prišli o licenciu trapistického piva. Ale ak by sme ho neoznačili za pivo mníchov, bola by to určite chyba. Ide stále o tradičný kláštorný pivovar a jeden z najlepších na svete vôbec. Oficiálnym názvom je Brouwerij der Sint-Benedictusabdij de Achelse Kluis a išlo o najmenší trapistický pivovar v Belgicku. Nachádza sa v opátstve svätého Benedikta v belgickej obci Hamont-Achel. Varí 6 pôvodne trapistických pív.
Pivo mníchov z Achelu má veľmi zaujímavú minulosť. Jeho história siaha až do roku 1648, kedy holandskí mnísi postavili v dedine kaplnku. Tá sa stala opátstvom v roku 1686, no počas obdobia Francúzskej revolúcie bola zničená. O jej obnovenie sa postarali v roku 1844 mnísiz Westmalle a odštartovali tu rôzne farmárske aktivity. Prvé pivo, ktoré tu uvarili v roku 1852, sa volalo Patersvaatje a o 19 rokov neskôr sa toto miesto stalo trapistickým kláštorom s pravidelnou činnosťou varenia piva. Mnísi však opustili opátstvo kvôli nemeckej okupácii počas prvej svetovej vojny v roku 1914. Nemci s ním mali iné plány, rozobrali ho, aby získali približne 700 kg medi. Trvalo poriadne dlho, aby sa k pôvodnej činnosti vrátilo, veď variť sa začalo opäť až v roku 1998. Pri výstavbe nového pivovaru pomáhali mnísi z opátstva Rochefort a Westmalle. Prvým novým pivom na trhu sa stal Achel 8°.
Pivá sú označené percentom alkoholu a farbou. Blond 7° a Bruin 8° sú k dispozícii len ako čapované v opátstve.
Nemôžeme nadviazať ničím iným, ako Westmalle. Ich Dubel a Trippel sú považované za jedny z najviac prepracovaných pív na svete. Kým sa vaša objednávka z Westmalle Abbey v Antverpách v Belgicku spracuje, prejde nejaký ten čas a toto pivo mníchov bude tých miestnych stáť poriadne veľa námahy. Tí dnes produkujú tri pivá, ktoré Medzinárodná trapistická asociácia označuje za trapistické.
Trapistické opátstvo vo Westmalle (oficiálne nazývané Abdij Onze-Lieve-Vrouw van het Helling Hart van Jezus) bolo založené 6. júna 1798, no komunita bola povýšená na trapistické až 22. apríla 1836. Hneď jeho prvý opát rozhodol, že opátstvo bude variť pivo mníchov. Premiérovo sa tak stalo 1. augusta 1836. Prvý pohár bol načapovaný 10. decembra 1836. Priekopníkmi miestneho pivovarníctva boli Albericus Kemps a Bonaventura Hermans. Prvé pivá boli alkoholovo ľahšieho charakteru a so sladkou chuťou.
Pivovar dnes vyrába tri pivá. Ide o Westmalle Tripel s 9,5% ABV, Westmalle Dubbel (7% ABV) a Westmallej Extra (5% ABV) s obmedzenou dostupnosťou, teda patersbier. Ti si vychutnávajú len mnísi počas pracovného dňa. Momentálne tu pôsobí 22 mníchov a 40 zamestnancov. Pivovar má plniacu kapacitu 45 000 fliaš za hodinu a ročnú produkciu 120 000 hl. V opátstve sa vyrába aj syr a mlieko. Viac o pivovare sa dozviete aj v našom predchádzajúcom blogu.
Mnohí ľudia tvrdia, že ide o najlepšie pivo mníchov na svete. A možno aj všeobecne. Počas pandémie covidu sa objavili klebety, že sa ich pivo objavilo v supermarketoch vo Francúzsku a že mnísi vytvorili webovú stránku a začali po prvýkrát predávať aj online. Komerčný predaj totiž nepovoľujú. Ich heslom je to, aby sa varilo, aby sa žilo, nie žilo, aby sa varilo. Ide o jedno zo šiestich stále fungujúcich trapistických opátstiev v Belgicku. Toto konkrétne ale predáva svoj nápoj iba súkromným spotrebiteľom, čiže žiadne supermarkety alebo online predajne…Musíte si ho objednať a osobne prebrať, keď bude hotové.
Westvleteren je pivovar založený v roku 1838 v trapistickom opátstve Saint Sixtus vo Vleterene v Belgicku. Ich tri pivá mníchov získali svoju medzinárodnú reputáciu pre vysokú kvalitu a skvelú chuť. To platí najmä o miestnej „dvanástke“. Samotný kláštor založili v roku 1831 trapistický mnísi z kláštora Mont des Cats vo Francúzsku. O 19 rokov neskôr sa niekoľko mníchov odlúčilo a založilo kláštor Notre-Dame de Scourmont. Tu začali variť ďalšie trapistické pivo pod značkou Chimay, o ktorom sme písali aj v našom blogu.
Westvleteren nezastavili ani svetové vojny, dokonca ako jediní svojho druhu pokračovali vo varení pomocou pôvodných medených nádob. Tie totiž Nemci ostatným pivovarom zhabali, aby ich roztavili na meď. V prvej svetovej vojne sa mnísi starali o zranené spojenecké jednotky, preto ho Nemci nemohli obsadiť. Širšej verejnosti sa pivo začalo predávať až v roku 1931, dovtedy slúžilo len návštevníkom a hosťom. Pivovar v súčasnosti zamestnáva len troch svetských robotníkov na rôzne manuálne práce, varenie je však čisto v rukách mníchov. Podobne ako vo všetkých ostatných trapistických pivovaroch, aj tu sa pivo predáva len za účelom finančnej podpory kláštora či iných filantropických zámerov. Aj keď je „na papieri“ podnikom, nikdy nerieši čistý zisk či marketing. Mnísi opakovane tvrdia, že varia len toľko piva, aby mohli prevádzkovať kláštor. Počas 2. svetovej vojny dokonca prestali zásobovať veľkoobchody a odvtedy sa predáva len individuálnym kupujúcim v návštevnom centre oproti pivovaru alebo priamo v ňom. Ako hovorí miestny otec Abbott: „Nie sme pivovarníci. Sme mnísi. Varíme pivo, aby sme si mohli dovoliť byť mníchmi.“
Pivovar do roku 1999 vyrábal aj štvorstupňové mníšske pivo či 6,2% ABV tmavé prevedenie. Fľaše sa od roku 1945 predávajú bez etikiet, všetky zákonom nutné informácie sú vytlačené na vrchnej časti fľaše. Ako jediní nemajú na nich zobrazené oficiálne logá trapistov, to nájdete len na drevených debničkách. Výnimkou sú len štáty (napríklad USA), kde sú iné zákony ohľadom informácií na fľašiach.
Zákazníci pôvodne boli limitovaní 24-fľašovou prepravkou na jedno auto, následne sa to limitovali na 5, neskôr na 3 a teraz na 2 alebo jednu prepravku. Toto pivo mníchov je totiž čoraz viac populárne a mnísi ho nestíhajú vyrábať. Podčiarkuje to práve obmedzenie jednej prepravky pri Westvleteren 12 (od roku 2009). Pri objednávke vám oznámia typ a množstvo piva, ktoré je momentálne k dispozícii na predaj. Nákup môžete zrealizovať po nahlásení telefónneho čísla a ŠPZ len raz za 60 dní. Pivo sa musí rezervovať online prostredníctvom webovej stránky opátstva, pričom registrácia musí byť vykonaná týždne či až mesiace pred plánovaným dátumom vyzdvihnutia. Mnísi teda pivo nepredávajú jednotlivcom, ktorí sa tu zastavia cestou. Dôvodom je eliminácia komerčného predaja. Súčasná produkcia je 475 000 litrov ročne, tá ostáva nezmenená od roku 1946.
Okrem samotného pivovaru je jediným ďalším oficiálnym predajným miestom kaviareň a návštevnícke centrum oproti opátstvu (nazýva sa In de Vrede). Tu sa dajú kúpiť momentálne dostupné piva aj okamžite so sebou, prípadne ich na mieste vypiť. Ceny sú ale oveľa vyššie. Aj tak je pivo dostupné len málokedy. V obchode sa predáva aj droždie, syry vyrobené v opátstve či ďalšie trapistické produkty. Kupujúci dostane účtenku s vytlačeným „Niet verder verkopen“ (nepredávať ďalej).
Belgický predsajca Colruyt a pivovar uvidli do predaja darčekové balenie (6 fliaš Westvleteren 12 a 2 poháre), ktoré bolo k dispozícii len s kupónmi z vybraných médií. Cieľom predaja bolo zvýšiť príjmy na zabezpečenie finančných prostriedkov na urgentnú rekonštrukciu kláštora. K dispozícii bolo od 2. novembra 2011 a predaj bol obmedzený na 93 000 balení za cenu 25 EUR. Napríklad v ISA sa ale tieto balíčky predávali za cenu 84,99 USD a v Kanade za (76,85 CAD). Tisíce balíčkov boli vypredané za jeden deň.
Kláštor Engelszell v rakúskom Engelhartszell je jedným z najstarších pivovarníckych kláštorov v Európe. Opátstvo bolo založené už v roku 1293 biskupom Bernhardom z Prambachu ko cisterciárske. Osídlené bolo v roku 1295 mníchmi z opátstva Wilhering. Počas protenstantskej reformácie utrpel kláštor aj pivo mníchov veľké úpadky, čo znamenalo aj prechod do súkromného vlastníctva. Katastrofálny požiar na Veľkonočnú nedeľu 1699 priviedol opátstvo aj pivovar opäť do veľkých finančných problémov.
Kláštor varil pivo dlhé roky, no trapistickú licenciu dostal až vo februári 2012 vďaka svojmu sviatočnému pivu Gregorius. Jeho pivá sú známe svojou aromatickou chuťou, k čomu prispel špeciálny chmeľ, med či kakao. Momentálne vyrába 3 pivá vo svojej modernej 15HL varmi. Ide o svetlé pivo belgického typu Nivard, dopplebock s názvom Benno a Tripebock vyrobený z miestneho medu. V minulosti si ľudia obľúbili aj ich skvelý syr Engelszeller Trappistekäse.
Vybrali sme konkrétne pivo mníchov Tripel. Medová, jemne bylinná chuť so zaujímavým eukalyptovým dojazdom. Jemne korenisté s vyváženou horkosťou. Na záver pocítite ovocie, slad a chmeľ. Nejde však o žiadneho „slabocha“, veď vás čaká 8,5% ABV. Opátstvo Tre Fontane sa nachádza v Ríme na posvätnom mieste, kde došlo v roku 67 p. n. l. k mučeniu sv. Pavla. Kláštor je pomenovaný podľa troch fontán, ktoré sa objavili tam, kde hlava apoštola narazila na zem po tom, ako bol sťatý. Dnes je opátstvo obklopené krásnymi eukalyptovými stromami, ktoré sadili mnísi od roku 1870. Tie bolo vysadené s vierou, že eukalyptus má liečivé vlastnosti, ktoré môžu zabrániť malárii. No pravda je taká, že tieto strom vyžadujú obrovské množstvo vody, preto odvodňujú okolitý bažinatý terén. A z tohto dôvodu zmizli komáre, ktoré maláriu prenášali.
V roku 1873 múdri trapistickí mnísi začali s výrobou eukalyptových extraktov a olejov. Tie sa vyznačujú silnými antiseptickými a balzamickými vlastnosťami či aromatickou vôňou. Pomáhajú aj pri trávení. Začiatkom roku 2000 objavili starodávny recept na pivo a začalo sa s varením Tre Fontane s využitím korenia a eukalyptu z okolia. Niekoľko rokov precízneho zlepšovania produktu prinieslo pivu v roku 2015 značku ATP (Autentický trapistický produkt).
Zaujali vás tieto riadky? Potom vám odporúčame blog o Trapistickej myšlienke (nie len) výroby piva, ktorý sme uverejnili v sekcii blog na webe projektu Maravar sídliaceho v Penzióne Mara v Liptovskom Trnovci. Ochutnali ste už nejaké pivo mníchov? Podeľte sa o svoje skúsenosti na Facebooku našich pivných kúpeľov.
