Pivné plechovky si získavajú čoraz väčšiu popularitu. Prax umiestnenia piva do plechoviek existuje už viac ako jedno storočie. Aj keď sú plechovky všadeprítomné, dosiahnuť dostatočnú úroveň tejto techniky, to si žiadalo dosť času a trpezlivosti.

To, čo mnohí považujú za prvé plechovkové pivo, môžeme označiť výrobok pivovaru Gottfried Krueger Brewing Company v Newmark, New Jersey, USA. Fabrika všetko odštartovala počiatočným pilotným testom 2000 plechoviek 3,2% ABV piva. A spätná väzba konzumentov bola ohromujúca (91% pozitívnych ohlasov). Za komerčný začiatok môžeme označiť rok 1935 s ich „Krueger´s Finest“, konkrétne Cream Ale. No mnohí odborníci a historici radia pozrieť sa na túto problematiku o čosi skôr. Ešte pred spustením predaja Krueger Pabst experimentálne vyskúšali „konzervovanie“ ešte v 20. rokoch minulého storočia v Anheuser-Busch, no pribrzdila ich prohibícia.

Kruegerove pivné plechovkky s objemom 12 uncí (0,35 l) vyrobila spoločnosť American Can Company a do piatich mesiacov spoločnosť dokázala zvýšiť výrobu o 550%. Ďalej nasledoval Northampton Brewery v Northamptone v Pensylvánii (USA) so svojimi „Tru Blu Ale“ a „Tru Blu White Seal Beer“ v plechovkách vyrobených spoločnosťou National Can Company.

Koncom roku 1935 spoločnosť Schlitz vyvinula úplne odlišný a prelomový dizajn plechoviek na pivo. Tie boli premiérovo uzavreté korunkovým uzáverom, rovnako ako pri pivových fľašiach. Dôvod bol jednoduchý. Ľudia proste odmietali piť pivo z plechoviek iným spôsobom…Navyše sa takto mimoriadne potešili aj pracovníci plniacich liniek či samotné spoločnosti, ktoré takto ušetrili čas aj financie. Jednoducho plechovky plnili na tých, ktoré využívali pre fľaškové pivo. Prvé plechovky piva mimo USA už boli vyrábané týmto spôsobom.

V januári 1936 predstavil pivovar Felinfoel (Veľká Británia) svoje svetlé pivo v novom dizajne s „kornútkovým vrchom“, čím sa stalo prvým pivom v Európe využívajúce pivné plechovky. Existujú ale špekulácie, či za takéto prvé pivo nemôžeme ale označiť to od Tennet´s Brewery (Glasgow), keďže aj tam sa týmto spôsobom experimentovalo. Pred druhou svetovou vojnou stihli predstaviť plechovkové pivo aj Watney´s (Londýn), McEwan´s (Edinburg) či Simonds (Reading).

Poďme však naspäť za oceán. V USA nasledoval pivovar Pabst. Nešlo však o ich populárny Blue Ribbon, ale o exportnú značku s plechovkami s plochým vrchom. Išlo o prvú plechovku od piva, ktorá začala využívať novovyvinutý ľahký 2CR pocínovaný plech, ktorý sa vyznačoval veľmi tenkým pokovovaním. Cín sa v Spojených štátoch ale nenachádza a druhá svetová vojna z neho spravila mimoriadne vzácnu komoditu vyhradenú pre vojnové potreby. Preto sa kov bez cínu stal štandardom pre plechovky od piva so živicovými povlakmi. V roku 1937 sa naplno rozpútal konkurenčný boj a snaha o inovácie. Cork, Crown a Seal predstavili litrovú plechovku s kužeľovým vrchom. Spoločnosť American Can Company kontrovala litrovou plechovou s plochým vrchom.

Koniec prvej generácie „kužeľov“ sa začal v roku 1938, kedy spoločnosť Continental Can Company, ktorá pôvodne vyvinula pivné plechovky tohto typu pre Schlitz, zmenila výrobu na ploché vršky. Ako prvý ich použil Old Dutch Brewery v Brookline v New Yorku. V Európe pozastavila výrobu plechoviek druhá svetová vojna až do 50. rokov 20. storočia. V roku 1940 predstavila vyššie spomenutá trojica Cork, Crown a Seal plechovku „Crowntainer“, teda jej dvojdielne prevedenie s kužeľovitým vrchom, ktorú na svet priniesla spoločnosť Schmidt´s z Philadelphie. Tá bola vyrobená z bezcínového čierneho plechu pokrytého práškovým hliníkom.

Konzervované pivá vyrábané v USA neboli v rokoch 1942 až 1947 povolené kvôli vojne. V 50. rokoch 20. storočia sa kužeľové vršky stali zastaranými- Posledné tohto typu sa predávali v obchodoch v roku 1960. Koncom 50-tych rokov využívali „party can“, teda akúsi párty plechovku (4 až 7 pint) pivovary, ktoré žali úspech skôr v Európe než v USA. Posledná taká plechovka odišla z výrobného pásu spoločnosti Koch v roku 1973 a ich éra v Severnej Amerike sa skončila. Následne sa prešlo čisto na hliníkové plechovky, ktoré sa vyrábali dvoma princípmi. Na oceľovom tele bola hliníková ľahko otvárateľná horná časť s akýmsi ťahadlom. Samostatne sa vyrábala aj celohliníková dvojdielna plechovka.

V roku 1958 predstavila spoločnosť Hawaii Brewing Company svoju 11-uncové pivné plechovky pre „Primo Beer“ a v roku 1959 Coors (Golden, Colorado) a Gunther (Baltimore, Maryland) po prvý raz vo svojej pivovarníckej histórii skúsili experimentovať s hliníkom (7-uncové plechovky). V roku 1960 Schlitz ako prvý použil hliníkovú vrchnú časť na oceľovú plechovku, čo bol posledný pokus o zapracovanie ocele do obalového materiálu pri pive. Stredom pozornosti sa čoraz viac stávala metóda otvárania. Išlo hlavne o obdobie od roku 1960 do 1970. V roku 1965 Schlitz celoštátne zaviedol „pútko“ na prst. V roku 1969 dokonca plechovkové pivá predbehli v predaji v rámci USA tie fľaškové.

V 70. rokoch 20. storočia bola predstavená krimpovaná plechovka so zmenšeným priemerom vrchnej a spodnej časti. Nasledovali roky výskumu a vývoja venované sa znižovaniu hmotnosti hliníkových plechoviek. Výskum sa zameriaval na nové materiály vložky, ktoré už nemali obsahovať bisfenot-A. Vzhľadom na povahu vtedajšieho priemyslu boli pivovarníci, ktorí začali používať plechovky, len z veľkých národných spoločností. To sa začalo meniť začiatkom 90. rokov, keď začali s plechovkami experimentovať aj minipivovary či remeselné pivovary.

Regionálny pivovar Eau Claire Brewing z Wisconsinu ponúkal „Eau Claire All-Mat Beer“ v plechovke, to sa týkalo aj známeho „Chief Oshkosh Red Lager“ vyrobeného v Steven´s Point, ktorý bol uvedený na trh v roku 1991. O štyri roky neskôr sa balili v rámci veľkých pivovarov do plechoviek aj Pete´s Summer Brew a Pete´s Wicked Ale. Iné komerčné pivovary využívali dostupnosť konzervárenských liniek pre pivné plechovky v externých zariadeniach, no stále sa to týkalo len rôznych limitovaných edícií. V roku 1999 spoločnosť Cask Brewing Systems predstavila svoju ručnú plničku plechoviek na pivo a zváračku v cene 10 000 dolárov.

Prvým remeselným pivovarom, ktorý uspel s plechovkami a otvoril tak cestu ostatným tohto postavenia, bol Oskar Blues Brewery v Lyone v štáte Colorado. Dnes už ťažko nájdeme nejaký menší alebo väčší pivovar (najmä v USA!, ktorý by nevyužíval plechovky. Či už pomocou malej ručnej plničky, mobilnej konzervárenskej služby alebo plne automatizovanej baliacej linky.

Plechovkové pivá v Európe dlho za tými z USA nemeškali. Priekopníkom sa stal waleský pivovar Felinfoel Brewery. Neotáľali však ani ďalšie ostrovné pivovary a túto novinku rýchlo zaviedli. Väčšina plechovkového piva z Veľkej Británie slúžila na export. Dôvodom bola pokračujúca kolonizácia, teda odolnosť plechoviek a ich putovanie spolu alebo za vojakmi. Preto niet divu, že vtedajšie britské plechovky boli ozdobené obrázkami krásnych žien alebo britskej krajiny. Nešlo však o reklamu pre Britániu, skôr o sentimentálnu stránku a pripomenutie si domoviny.

Pivné plechovky sa do Francúzska dostali cez kanál La Manche o rok neskôr, no veľmi neprerazili. Ešte pred druhou svetovou vojnou ich skúsili plniť viaceré pivovary v Československu, Nemecku alebo Francúzsku. Ako sme však spomenuli, všetko to vojna zbrzdila. Plechovkové pivá ale na svoje prerazenie čakali veľmi dlho. Na rozdiel od USA tie fľaškové nikdy neprekonali. Teda asi až na Škandináviu a Veľkú Britániu, kde tvoria viac ako 70% podiel na trhu. Viete si to predstaviť u nás?

Plechovkové pivá majú aj svoje výhody. Do dopomáha aj ich popularizácii v Európe. Spolu s PET fľašami to sudovému pivu na trhu poriadne komplikujú. Oproti skleneným fľašiam môžeme spomenúť viaceré benefity. V prvom rade sú ľahšie. Plechovka váži približne 10 gramov, kým pollitrová fľaša až niečo viac ako 350 gramov. A pri plechovke nemusíte hľadať otvárač…Väčšinou prežijú aj pád na zem, plechovkové pivá sa navyše dajú aj rýchlejšie vychladiť

Máte aj vy doma nejaký vzácny kúsok? Podeľte sa oň v diskusii pod článkom na Facebooku pivného kúpeľa Maravar sídliaceho v Penzióne Mara. Viac zaujímavých článkov zo sveta piva nájdete na našom webe v sekcii blog.