Že je pivovarníctvo čisto mužskou záležitosťou? Zabudnite! Tento stereotyp sa v západnom svete traduje hlavne v kontexte obdobia posledných 150 rokov. Ženy vo svete piva majú historicky silné postavenie.
Archeologické a etnografické štúdie preukazujú, že varenie piva bolo postavené na množstve tradícií spojených so zberom a následným varením, čomu sa po tisícročia venovali najmä zástupkyne nežnejšieho pokolenia. Od prvých dôkazov o varení piva (7000 rokov pred našim letopočtom) až po jeho komercializáciu počas industrializácie boli ženy svojim spôsobom hlavnými pivovarníkmi na všetkých obývaných kontinentoch. Ak sa pozrieme na božstvá či ochrancov sládkov v mnohých kultúrach, išlo väčšinou o ženské entity, ktoré súviseli s plodnosťou.
Ženy vo svete piva začali mať problém od polovice 18. storočia, kedy bolo mnohým ženám zakázané sa podieľať na výrobe alkoholu. Presúvali sa tak na posty krčmárok, prevádzkariek podnikov, plničiek fliaš či „sekretárok“ pre pivovary. V menej industrializovaných oblastiach sa však naďalej venovali výrobe domácich pív či tradičných alkoholických nápojov. Od polovice 20. storočia začali ženy výraznejšie obsadzovať pozície chemičiek v pivovarníckych zariadeniach. Ich plnohodnotný návrat do pivovarníctva zaznamenávame až v 60. a 70. rokoch 20. storočia.
Pivovarníctvo bolo po celom svete v histórii vedľajším produktom zberu. Ako sme spomenuli, v 18. storočí ich začala spoločnosť s príchodom industrializácie v tomto odvetví odsúvať na vedľajšiu koľaj. Väčšina krčiem bola písaná na ženy a ak ste si k sebe zavolali prevádzkara, málokedy ste sa dočkali muža. V 19. storočí z procesu výroby vymizli takmer úplne. V 20. storočí im bolo umožnené pracovať aspoň v obmedzenom množstve v laboratóriách. Dá sa povedať, že boli vylúčené z riadenia pivovarníckych operácií. Existovalo len pár výnimiek. Medzi mocné ženy vo svete piva patrila Susannah Oland z Kanady.
Táto rodená Angličanka (1818-1885) emigrovala do Kanady a stala s tvorkyňou receptúry piva. A určite nešlo len o nejakú tuctovú značku, veď Moosehead Brewery je najstarší súkromný kanadský pivovar…Aj tu sa však prejavila diskriminácia. Síce bola Olandová vedúca prevádzky a pôsobila ako hlavný sládok, podnik bol založený v mene jej synov a manžela. Po smrti jej muža partneri predali spoločnosť bez jej vedomia istému podnikateľovi, od ktorého sa Olandovej podarilo kúpiť späť firmu o osem rokov neskôr a v podnikaní pokračovala až do svojej smrti.
Poďme však na úplný začiatok existencie zlatého moku. Archeológovia potvrdili, že nápoj z obdobia 7000 až 6600 rokov pred Kristom, ktorý sa vyrábal v neolitickej osade Jihau, je najstarším známym „grogom“. Analýza keramiky preukázala, že chemické zloženie nápoja pochádzalo z kombinácie medoviny a odvaru hrozna, ryže a plodov hlohu. Takto vznikol miešaný nápoj z vína a piva. Hoci samotný proces používaný na spracovanie ryžových zŕn nie je úplne známy, ženy na Taiwane či v Japonsku aj dnes ryžu prežúvajú, aby naštartovali proces fermentácie na výrobu alkoholu, V známej čínskej legende sa Yi Di, manželka Yu Veľkého, dokonca pripisuje výroba prvého alkoholu z ryžových zŕn. Ženská božská zástupkyňa v mytológii Ainu s menom Kamul Fuchi bola jednou z najznámejších ochrankýň varenia piva a pivovarníci sa k nej modlili a ponúkali obete, aby zabezpečili odohnanie zlých duchov, ktorí mohli pokaziť ich várku.
Zaujímavosti nájdeme aj u starovekých Sumerov. V tomto prípade bolo pivovarníctvo ich jedinou profesiou, na ktorú dozeralo ženské božstvo. Konkrétne išlo o bohyňu Nikasi. To dokazuje napríklad objavená tabuľa z roku 1800 pred Kristom, ktorá obsahovala „Hymnus na Nikasi“, čo bol v podstate recept na mezopotámske pivo. Sumeri pivo vyrábali z chleba „bippar“ z dvakrát pečeného jačmeňa, ktorý následne prešiel fermentáciou. V starovekom Babylone ženy taktiež pracovali ako pekárky, sládkyne, dokonca sa často venovali aj komerčnou distribúciou piva. Historici sa domnievajú, že Babylončania a Sumeri stáli za rozšírením výroby piva do Afriky, čo by bez žien nebolo možné.
Varenie piva v Starovekom Egypte sa riadilo podobnými metódami ako u sumerských žien. Používalo sa rovnaké cesto ako základ pre chlieb ah pivo. Pivovarníctvo aj v týchto končinách mali pevne v rukách ženy, a to doslova cez kroky mletia obilia a pasírovania kaše. Preto nie je prekvapením, že aj tu nájdeme niekoľko bohýň, ktoré sa starali o šťastie a bezpečie pivovarníkov. Bohyňa Hathor bola považovaná za jeho vynálezcu a Hathorin chrám v Dendere bol známy ako „miesto opilstva“. Mimoriadne známou bohyňou piva bola aj Tenenet, hieroglyfy na jej či iných hrobkách dokonca zobrazujú ženy, ktoré pijú a varia tento nápoj.
Na „čiernom kontinente“ pripisovali ženám zásluhy na výrobe piva aj iné spoločnosti. Bohyni plodnosti Zulu Mbaba Mwana Waresa sa tiež dostalo pocty označenia za objaviteľku piva. Dogonské božstvo Yasigi sú často zobrazované pri tanci s naberačkami na pivo, čo symbolizuje ich úlohu rozdávať pivo vyrobené ženami počas slávnostných zhromaždení. Ženy v Burkine Faso vyrábali kašu na pivo z fermentovaného cikoru už 5500 rokov dozadu. V Tanzánii pomáhali pri zbere rôznych druhov piva, vrátane pombe a ulanzi, boli považované za výhradné obchodníčky s týmto nápojom.
Kávové bôby na výrobu piva používali už v roku 1600 p.n.l. mayské civilizácie. Dokonca dávno predtým, ako sa z nich vyrábalo kakao. Poľnohospodárstvo bolo síce v tomto svete v rukách mužov, no príprava jedla patrila ženám. To dokazujú aj maľby na starodávnych keramických vázach, kde ženy pripravujú špeciálne peny na výrobu piva. Ženy v predkolumbovskej andskej oblasti žuvali kukuricu (občas aj quinou a maniok), aby rozložili škrob a následne ho vypľúvali pre naštartovanie fermentácie. Následne vznikol nápoj Chicha, ktorý je v Latinskej Amerike dodnes široko dostupný. Elitné pivovarníčky existovali aj v ríši Wari a táto tradícia sa preniesla aj medzi Inkov. Hlavnými výrobcami alkoholických nápojov boli ženy aj v Mezoamerike a v andskom regióne. Po španielskej invázii sa v Mexiku a Brazílii či na celom andskom území stali ženy nie len výrobcami alkoholických nápojov, ale aj ich hlavnými predajcami na trhu.
Rimania vo svojich kronikách vyhlasovali, že tradičné germánske spoločnosti pili pivo vyrobené prevažne z fermentovaného medu, ktorý produkovali ženy. Až do prevzatia výroby alkoholických nápojov zo strany kláštorov, čím sa stala profesiou pre mníchov a mníšky, bolo pivovarníctvo doménou germánskych žien. Počas sťahovania zvyčajne vyrábali pivo a medovinu v lese, aby sa vyhli drancovaniu útočníkov. Ich nápoje ale neobsahovali chmeľ, ten ako prídavok prvýkrát odporúčala až sv. Hildegarda z Bingenu. Keďže chmeľ slúžil ako konzervačná látka, možnosť konzumácie sa predĺžil. Problémom však bolo zvýšenie nákladov na varenie.
V období moru v Európe mnohé domácnosti priam bažili po veľkom množstve piva z dôvodu nedostatku pitnej vody. Takto využívali ženy jeho varenie na privyrobenie si aj doma. Obrovský nárast získania licencií zo strany žien nastal napríklad v Bristocku, to však môžeme tvrdiť aj o severnom Anglicku. Tie často vytlačilo z pivovarníctva zakladanie cechov. Výnimkou bol však napríklad holandský Haarlem, kde mohli dediť členstvo v cechu po manželoch a takto pokračovali aj naďalej bez problémov v tejto profesii. Dostupné údaje za obdobie medzi rokmi 1518 a 1663 ukázali, že medzi 536 pivovarníkmi v meste pôsobilo 97 sládkov, z ktorých tri štvrtiny boli vdovy.
Už po dobu viac ako 1000 rokov vyrábajú sládkyne vo Fínsku pivo nazývane sahti v dedinách po celej krajine. V recepte sa zvyčajne objavujú zrná raže a jačmeňa, ktoré boli sladené a následne uložené v saune, vetvičky borievky či chmeľ. Fínske legendy vyrozprávali príbehy o Louhi z Kalevale, žene, ktorá varila pivo zmiešaním medu s medvedími slinami. Na blízkom Pobaltí žila miestna (aj slovanská) bohyňa, jedna z najznámejších európskych ochrankýň piva.
Mimoriadne dôležité postavenie mali ženy pri varení piva aj u nórskych Vikingov. Tu mali muži smolu, pripravovať ho mali určitú dobu úplne zakázané. Archeológovia odkryli hroby predvikingských severských ľudí a objavili hroby „Egtved Girl“. Tie mali pri svojich nohách zakopané vedro grogu, ktoré bolo uvarené zo zmesi pšenice, jačmeňa a raže, no obsahoval aj brusnice, med a rôzne bylinky na okorenenie nápoja (borievka, rebrík, myrta močiarna, živica z brezy). Až do vzniku cechov vládli pivovarníctvu aj v Dánsku. Na vidieku sa však takmer nič nezmenilo, dokonca aj v rámci cechov v tejto krajine zastávali nižšie pozície. Vo väčšine rodinných podnikov si svoje pozície zachovali. Vo Veľkej Británii nájdeme tiež veľmi významnú osobu ženského pohlavia. Mocné ženy vo svete piva v tomto období zastupovala Elizabeth Peaseovú, ktorá varila rôzne druhy piva viac ako 30 rokov (1728-1758).
Proti ženám sa však bojovalo aj rôznymi informačnými zbraňami. V priebehu 16.a 17. storočia dokonca došlo k vytvoreniu novej ideológie, ktorá ich označovala ako ženy neschopné navariť kvalitné pivo a dokonca ich označovala za čarodejnice. Išlo o populárne obrázky „alewives“, ktoré ich opisovali ako čarodejnícke, nedôveryhodné a skorumpované. Všetko to malo črty grotesky. Lewife sa objavili aj v známej „Balade o predajcovi piva“ z pera Johna Lyngdateho. V nej ich zobrazil ako osoby používajúce svoje kúzla na to, aby dohnali mužov k nadmernému pitiu. V populárnej básni „The Tuning of Elynour Rummyng“ od Johna Skeltona sú nápadne kruté a odporné. V Anglicku sa často podnecovalo k ich odsúdeniu na večný trest v pekle. A mnohé z nich naozaj skončili veľmi zle.
Ženy z pôvodných indiánskych kmeňov v Severnej Amerike vrátane známych Apačov varili kaktusové pivo alebo víno Saguaro, ktoré využívali pri rituáloch. Apačské ženy taktiež vyrábali produkty z kukurice, ktoré sa podobali mexickým pivám (tulapa). Tie sa používali pri rituáloch spojených s dospievaním dievčat. Ceremónia puberty zahŕňala štyri dni modlitieb, pôstu, konzumácie rituálneho jedla a piva a rôzne tance. Coahuoltecan a rôzne iné kmene z okolia Texasu vyrábali omamné pivo z červených fazúľ horského vavrínu a juky.
V severoamerických kolóniách nebola iná situácia. Veď spomeňme len manželov Jeffersonovsov, kde Thomas patril medzi najznámejších pivovarníkov v týchto končinách sveta. Jeho žena Martha sa preslávila svojim pšeničným kúskom, ktorý žal enormné úspechy aj v tých najvyšších triedach. Prvou komerčnou pivovarníčkou v rámci Trinástich kolónií bola Mary Lisie, ktorá zdedila pivovar svojho otca v roku 1734 a prevádzkovala ho až do roku 1751. Manželia Elizabeth a John Haddonovci postavili v roku 1713 krásny kaštieľ s názvom New Haddonfield Plantation, na ktorého zadnom dvore dodnes stojí obľúbený pivovar. Preto sa odborníci nevedia zhodnúť, či práve Elisabeth Haddon z južného Jersey náhodou Mary Lisie nepredbehla, aj keď išlo o menší pivovar domáceho typu.
U protinožcov v Austrálii domorodé pracovné divízie to mali rozdelené klasicky ako inde na svete. Muži boli zodpovední za lov, ženy sa starali o zber a prípravu jedla. K tomu si tradične zaradili aj výrobu alkoholického nápoja z kvetov, ktoré boli namočené vo vode alebo rozdrvené, aby došlo k extrahovaniu nektára. Následne sa táto zmes kombinovala s medonosnými mravcami, ktoré sa postarali o kvasenie.
Ak sa vám páčil tento článok, určite si počkajte aj na pokračovanie „mocné ženy vo svete piva“ z pohľadu novodobej histórie. Ďalšie zaujímavé príbehy o zlatistom moku nájdete na webe projektu Maravar sídliaceho v Penzióne Mara v Liptovskom Trnovci.