Aký chmeľ využívame pri našich pivách v Maravare?
Chmeľ Ekuanot Ak ste presvedčení, že ste podobný názov chmeľu už počuli, nemýlite sa. Dokonca ide o ten istý. ...
Liptovský Trnovec nie je len sídlom nášho projektu Maravar. Ide o zaujímavú obec aj z pohľadu minulosti. Možno ste to nevedeli, ale v 19. storočí patril medzi významné strediská národobuditeľského života.
Liptovský Trnovec je súčasťou Liptovskej kotliny a leží na severnom brehu vodnej nádrže Liptovská Mara. Počet obyvateľov k 31.12.2012 činil 566, z toho bolo 264 mužov a 302 žien. Posledné sčítanie obyvateľstva z roku 2021 však priniesol nárast miestnych obyvateľov na hodnotu 594, čo predstavuje 21,64 obyvateľa na kilometer štvorcový (rozloha obce je 27,45 kilometrov štvorcových). Nadmorská výška predstavuje 588 m. n. m. Poštové smerovacie číslo je 031 01 (pošta Liptovský Mikuláš 1). EČV LM a telefonická predvoľba +421-44. Patrí pod okres Liptovský Mikuláš a Žilinský kraj. Cez obec preteká potom Petruška, ktorý sa vlieva do tmoveckej zátoky Liptovskej Mary západne od stredu obce. Intravilán obce je vklinený medzi vrchy Krochva (655 m. n. m.) na východe, Hájniky (613 m. n. m.) na západe a Hrádok (683 m. n. m.). Obec sa nachádza 6 km severozápadne od okresného mesta Liptovský Mikuláš, do ktorého sa dostanete cestou II. triedy číslo 584. Liptovskému Trnovcu patrí aj miestna časť vzdialená 2,5 km severne s názvom Beňušovce. Nadmorská výška v strede obce je 570 m. n. m. a v chotári 540-920 m. n. m. Z geologického hľadiska tvoria prevažne odlesnený chotár na ni nive a kotlinovej pahorkatine pieskovce a treťohorné ílovce. Smrekové lesy nájdeme v severnej časti.
zdroj foto: visitliptov
Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku 1283 ako Tornouch. Dôvodom bolo riešenie hraničného sporu s obcou Bobrovec. Samotná existencia sa dá umiestniť už o storočie skôr. Liptovský Trnovec sa k súčasnému názvu dopracoval cez množstvo iných, z ktorých bolo niekoľko aj cudzojazyčných. Ide o Tarnoch (1391), Trnoch (1406), Thernouecz (1480), Trnowecz (1482), Trnowec (1773), Tarnowec (1786), Trnovec (1920) a maďarsky Tarnóc. Súčasný názov sa využíva od roku 1927.
Obec disponovala výsadnými listinami pre obyvateľov Liptova z rokov 1265 a 1279. Liptovský Trnovec bol súčasťou kráľovského majetku, od polovice 13. storočia liptovskému Starému hradu. V roku 1429 sa vďaka kráľovi Žigmundovi stal aj mestom s privilégiami Partizánskej Ľupče. V tomto roku mu boli udelené aj trhové práva. Ďalšieho privilégia sa dočkal v roku 1449 od Jána Huňadyho, ktoré potvrdil o 16 rokov neskôr Matej Korvín. Ten v roku 1480 oslobodil miestnych ľudí od mýta a o dva roky neskôr predstavil stály ročný poplatok, ktorý nahradil nepopulárne desiatky. Dôležitá zmena nastala v 16. storočí, kedy sa Liptovský Trnove vyvíjal ako zemepanské mestečko spadajúce pod majetok panstva Likava.
V tomto období sa rozhodli obyvatelia viackrát si dať potvrdiť od kráľov stále výsady, no ani v 17. storočí sa im nepodarilo vymaniť spod poddanskej závislosti na panstve. Potešiť sa mohli aspoň z rozšírenia jarmočných výsad zo strany Ferdinanda III. Kým v roku 1625 žilo v obci 61 rodín v 30 sedliackych usadlostiach, v roku 1784 tu žilo až 951 obyvateľoch v 157 domoch. V roku 1828 narástla populácia na 1094 obyvateľov (147 domov). V tomto období sa miestni ľudia venovali poľnohospodárstvu, pestovaniu hrachu, konope, kapusty, remeslami, výrobe plátna, spracovávaniu dreva, pltníctvu či vareniu pálenky a piva. V 19. storočí tu založili cech miestni farbiari. V časoch I. ČSR republika stále evidovala obec ako poľnohospodársku, niektorí miestni obyvatelia boli súčasťou SNP.
Medzi kultúrne dedičstvá patrí Rímskokatolícky kostol sv. Ducha. Ide o jednoloďovú klasicistickú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1820. Kostol pochádza z rokov 1810 – 1820, zvonica z polovice 19. storočia. Pôvodne na tomto mieste stála staršia stredoveká stavba. Vo vnútri nájdete rokokovo-klasicistický oltár s obrazom od J. V. Drengubjaka Zoslanie svätého Ducha z roku 1822. Zaujímavý je aj bočný oltár Panny Márie, ktorý je pôvodne gotický, neskôr neogoticky upravený. Historickým lákadlom sú štyri obrazy svätíc sv. Kataríny, sv. Doroty, sv. Barbory a sv. Margity či socha Madony z rokov 1470-1480. Fasády sú členené lizénami, okná sú segmentovo ukončené a disponujú šambránami. Priečelie kostola je obohatené rizalitom s bosážou, ukončený je prelamovanou rímsou, z ktorej vyrastá veža s pilastrami, ihlancovou helmicou a korunnou rímsou s terčíkom.
Nejde o jediný kostol v obci, nachádza sa tú aj evanjelický. Jeho autorom je staviteľ J. Palkovič. Ide o trojloďovú modernistickú stavbu s trenseptom, polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1925. Pôvodne tu stál starší tolerančný kostol z roku 1784. Z neho tu nájdeme napríklad oltárny obraz Posledná večera z konca 18. storočia aj pamätná tabuľa z roku 1784. Medzi kultúrne pamiatky patrí aj pamätná budova evanjelickej fary. Ide o jednopodlažnú trojtraktovú neskorobarokovú stavbu z roku 1784 na pôdoryse obdĺžnika. Svojho času tu pôsobili aj národovci Ján Lehocký s manželkou Johanou rodenou Vyšnou. Liptovský Trnovec je pôsobiskom humanistického spisovateľa Martina Morcovicenusa (1593-1624) a rodiskom publicistu Samuela Nováka (1816-1895).
Obec bola už v minulosti kultúrne dôležitá. Liptovský Trnovec bol dokonca v prvej polovici 19. storočia jedným z kultúrnych centier Liptova. Dal sa označiť aj za významné stredisko národobuditeľského života. Môže za to už spomenutý kultúrny pracovník a evanjelický farár Ján Lehotský s manželkou. Práve za ich pôsobenia vznikli základy ochotníckeho divadla v Trnovci, ktorého éra sa začala v roku 1864. To vyvíjalo aktívnu činnosť (neskôr pod hlavičkou Trnoveckého vzdelávacieho spolku občianska beseda) až do povojnových čias. O päť rokov neskôr bol založený ženský spolok Vesna. Ten sa staral o šírenie národného povedomia a vzdelania u pospolitej časti žien. Aj v ňom mala prsty rodina Lehotských, tentokrát jeho druhá manželka Žofia. Vznik dobrovoľného hasičského zboru sa datuje približne okolo roku 1875. V druhej polovici 20. storočia sa aj vďaka vystavania kultúrneho domu aktivizovali aj ďalšie kultúrne činnosti.
Technická a občianska vybavenosť:
Liptovský Trnovec je domovom aj nášho projektu Maravar, ktorý sa nachádza v Penzióne Mara. Navštívili ste túto obec? Podeľte sa o svoje zážitky v diskusii pod týmto článkom na našom Facebooku.
